Ale tento nemal zas byt, ci dom. Bol v podnajme a dedil rozpadnutu chalupu na Orave, ktoru zamyslal opravit na vikendy, ci dovolenky. Cize to aj tak- minimalne casom, ak sa ozeni- bude musiet supnut do bytu, ci domu v okoli prace- a v okoli Bratislavy to su palky. Vela mu neostane. A este bude mat aj uver.

Nuz, ked niekto maka a nepinda ako sa nieco neda, tak ma aj kopec uspor.

Dobrý deň, Bystrý vklad má aj oproti termínovanému vkladu J&T banky popísané výhody ako vyššiu dostupnosť (vložiť môžete akúkoľvek sumu nad 10 eur) a flexibilitu (úrok sa pripisuje každodenne a peniaze si môžete vybrať kedykoľvek, nie ste viazaní na rok). Okrem toho mu vďaka nedávnemu zvýšeniu úrokov ECB stúpol výnos po poplatku na približne 3,3 % ročne, čo je viac ako čistý výnos 3,24 %, ktorý dostanete zo spomínaného termínovaného vkladu po zdanení. Porovnávame 3,24 % s viazanosťou a fixáciou úroku na nejaký čas vs. 3,3 % bez viazanosti s denným pripisovaním úroku, bez penalizácie a flexibilne reagujúcich na zmenu úrokov ECB.

​@@FinaxSlovakia Haló, u JT majú vkladový účet - vkladáte akúkoľvek sumu nad 10k, kedykoľvek, v akejkoľvek sume. Výstupná lehota je 14 dní a úročenie 3,5% :) Prípadne Fio má 3% sporiaci, s akoukoľvek sumou, výber hneď. Neviem prečo v komentári opisujete termínovaný, keď som slovo termínovaný účet ani nespomenul. Hovorím o vkladovom účte (iný sporiaci produkt), lebo na termínaku majú 4% a nie 3,5% ako som spomínal ja... Zase zavádzanie

@@mikehyder1788 Tak ešte raz. 3,5% je po zrážkovej dani (ktorej sa nevyhnete) 2,84%. V prípade Fio 2,43%. V prípade Bystrého vkladu sa bavíme o čistom výnose po poplatku cez 3,3%, pokiaľ využijete daňové oslobodenie slovenských daňových rezidentov (po 1 roku alebo pri výnbose do 500 eur). Zároveň máte širšie rozložené riziko naprieč veľkými a vyspelými krajinami eurozóny a 3 až 10-dňovú likviditu pri výbere (v závislosti odo dňa zadania výberu). Výnos pripisovaný každý deň (viď. transparentný účet Dominika: www.finax.eu/sk/domino). Dokonca pri vkladoch nad 100 000 eur je riziko absolútne neporovnateľné, keďže v prípade banky nesiete prostriedkami nad túto sumu čisto riziko danej banky bez Fondu na ochranu vkladov. Veríme, že v prvej polovici budúceho roka sa dostaneme na dennú likviditu, na čom už pracujeme (s vyporiadaním obchodov 3 dni). Pokiaľ ešte využijete prebiehajúcu októborvú akciu, výnos bude 3,55% po poplatkoch. Tu neexistuje argument proti Bystrému vkladu, žiadne zavádzanie, keďže ide ide len o základnú matematiku, väčšie číslo.

​@@FinaxSlovakia S daňou súhlasím, ale ako môžete povedať, že "bezpečnejšie" keď v prípade banky je to chránené fondom ochrany vkladov a úrok je garantovaný - u vás nie je kryté ani fondom ani to nie je garantované. Takže?

@@mikehyder1788 Čo je Fond na ochranu vkladov? Ako sa do neho dostávajú peniaze a koľko ich tam je? Z verejne dostupnej výročnej správy 2022: Objem chránených vkladov cca 60 mld. eur., majetok fondu 331,65 mil. eur. Majetok pokrýva 0,55% vkladov. Čo sa deje, pokiaľ majetok fondu a majetok banky nestačí na krytie vkadov potenciálne skrachovanej banky? Nastupuje štát ako garant Fondu, teda vypláca stratené vklady z vlastného vrecka. Čiže vklady v bankách sú v prvom rade kryté rizikom banky. Ak banka zlyhá, prichádza na rad štát, teda Slovenská republika. Ak nemá peniaze štát, máte problém. Nástroje v Bystrom vklade tvoria dlhopisy štátov eurozóny alebo sú kryté štátmi eurozóny. Nie len Slovenskej republiky, ale aj Nemecka, Holandska, Francúzska, Španielska, Talianska, Rakúska atď. Riziko je teda nižšie, lebo subjektom, ktorý ho kryje, je štát a nie jeden, riziko je rozložené medzi štáty eurozóny, teda diverzifikované. Úroky dlhopisov sú rovnako garantované štátom. Ak ich štát nevyplatí, znamená, že krachuje a v tomto prípade zabudnite aj na Fond na ochrnau vkladov. Vždy pri posudzovaní kreditného rizika sa pozeráme na poslednú inštnaciu veriteľa a v oboch týchto prípadoch je to štát, akurát v jednom je ich niekoľko a v druhom len jeden.