Úcta a hrdosť na vlastnú obec, úprimný vzťah k domovine a silné vôľové vlastnosti charakterizujú takmer všetkých ľudí v obci. Také isté vlastnosti majú aj tí, ktorí z rôznych príčin opustili svoju rodnú kolísku. Koláč, Kalač, Klotz, Kolačko,... Kolačkov, to sú historické názvy malej obce ležiacej na severe Spiša pri vstupe do Levočských vrchov. V písomných zmienkach sa Kolačkov spomína už od druhej polovice 13. storočia. V miestnom goralskom jazyku sa ešte aj dnes používa starý názov obce - Koloček. Kolačkov patrí medzi najjužnejšiu goralskú enklávu. Obec nebola 360 rokov zálohovaná poľskej korune uhorským kráľom Žigmundom tak, ako susedná Nová Ľubovňa alebo mestá Podolínec a Stará Ľubovňa. Azda aj preto mali goralskí obyvatelia odlišný vývoj nielen vo folklóre, ale aj v obliekaní a iných činnostiach. Najstaršou stavbou v Kolačkove je pôvodne gotický rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela postavený okolo roku 1300. Najjužnejší Gorali na Slovensku - Kolačkoviania - sa vždy hrdo hlásili k slovenskému pôvodu. Spontánnosť, ale aj pozornosť, húževnatosť a zachovávanie tradičných hodnôt, to sú ich základné vlastnosti. Medzi staré rodiny v Kolačkove sa zaraďujú potomkovia priezvisk Žoldák, Horanský, Zamiška, Dziak, Reľovský a ďalší ... Kolačkovania sú veselí ľudia. V roku 2003 na podnet sestier žijúcich v Trnave Lily a Justíny z rodu Zamiškových, založili tradíciu pravidelného stretávania sa rodákov žijúcich po celom svete.