„V seminári raz jeden predstavený hovoril, okrem iného, bohoslovcom, že sú strašne špinavé obliečky. Pýtal sa, či s tým utierame dlážku,“ začal rozprávať jeden z príbehov Marián Kuffa. „Povedal nám, aby sme obliečky trošku šetrili. Druhé, čo nám povedal: „Nezapínajte ohrievače, seminár je stará budova, máme slabé elektrické vedenie, a keď zapnete ohrievač, zhorí to vedenie, lebo je hliníkové.“ Hovoril ešte všelijaké veci, ale ja som si zapamätal tieto, lebo sa to týkalo našej izby. Vošiel som do izby, kde sme bývali traja a jeden z tých mojich spolubývajúcich zobral obliečku, druhý z nich zobral ohrievač a zapol ho.
Hovorím mu: „Čo robíš?“
„No zapínam, je zima.“
„Si nepočul predstaveného? Nepočul si, čo hovoril?“
„Ale Maroš, nemôžeš byť taký precitlivený.“
„Počkaj, ako? Ja som rozcitlivený? Veď keď si taký rozcitlivený, tak povedz, že ti je zima, alebo choď za ním. Hraj férovku, veď chceš byť kňaz. Čo to je?“
„A kým ja som sa s ním naťahoval, druhý zobral obliečku a položil ju pod dvere. Zakryl dieru. „A ty čo robíš?“
„Veď fúka, nevidíš ako fúka?!“
A kým som sa s nimi naťahoval, dva ku jednej, naraz ktosi zaklopal. Čo myslíte, kto vstúpil? Rovno ten predstavený, ktorého som ja bránil. A tu sa jeden urobil, že spí, lebo ležal a druhý v skrini, že ukladá. Čo myslíte? Kto to schytal?
Ten predstavený ešte žije. Dodnes sme si to nevykonzultovali. Viem, že v jeho očiach som drzý. Nikdy v živote mi nedal príležitosť, hoci som sa snažil. Tak to zostalo. Odišiel som do kaplnky a celú noc som sa modlil.“
Aj tento príbeh rozpovedal Marián Kuffa v kázni na tému "Lukášove podobenstvá o milosrdenstve-drachma, ovca, syn (Lk 15, 11-32)". Veriaci v Trnave sa v takmer hodinovej kázni dopočuli mnoho nádherných príkladov o Božom milosrdenstve, ktoré otec Marián zažil. Rozprával aj o ľuďoch v Inštitúte v Žakovciach, kde mimoriadne prežíva Božie milosrdenstvo.
„Do rána by som vám mohol rozprávať o Božom milosrdenstve. Najkrajšia Božia vlastnosť. Najkrajšia. Čo to je byť na obraz Boží? Čo to je byť kňazom? Nie podľa kolára majú spoznať farárov. Nie podľa toho. Podľa kňazského postoja. Podľa nášho kresťanského postoja musia spoznať, že to je kresťan, kresťanka. Najťažšie zo všetkých vecí je odpustiť. Potupenie, poníženie, urážku. Tam je vyskúšaná naša pýcha, pokora. Tam. Presne tam. Milo-srdný. Milé srdce. Všetkým odpúšťam a všetkým pomáham. Trikrát podčiarkujem. Všetkým! Radostná správa je, že aj pokus sa počíta,“ nechal sa počuť Marián Kuffa v plnom trnavskom kostole.
Marián Kuffa ďalej zdôraznil, že Boha zaujíma aj snaha, pokus, nie len výsledky. Boh si s obľubou vyberá najslabších a na prvý pohľad neschopných, aby sa zvýraznila Božia sila.
Ak chcete počuť viac strhujúcich príbehov zo života Mariána Kuffu, kde sa prejavilo Božie milosrdenstvo, tak neváhajte a pozrite si nasledujúce video.
(natočené 20.11.2015 v Trnave)