KZfaq zbierka audio rozprávok pre deti pod názvom Najkrajšie rozprávky na dobrú noc. Je určená všetkým deťom ktoré rady počúvaju pekné slovenské rozprávky. Na gauči, v postely alebo na cestách :)
Dajte nám odber aby ste nezmeškali naše nové najkrajšie rozprávky na dobrú noc !
Každý jeden odberateľ nás veľmi poteší a motivuje do editácie a pridávaní nových videí pre Vás :)
Tak milé deťúrence pekne sa usaďte a prajeme príjemné počúvanie.
Dnes to bude rozprávka o Svetovládnom Rytierovi !
Rozprávková Klasika od Pavla Dobšinského.
#rozpravky #rozpravkynapocuvanie #audiorozpravka
Bol raz jeden už obstarný kráľ a ten mal troch synov. Ako dobrý otec rád by bol z nich čo najdriečnejších šuhajov vychovať a povolal tých najmúdrejších ľudí z celej krajiny, aby mladých kráľovičov vo všetkom, čo im vedieť treba, učili a cibrili. Ale tí veru z milých kráľovičov nič nemohli vykresať, - a ako boli prišli, tak jeden za druhým zanechali kráľovský palác. Neborák otec sa nad tým veľmi smútil, lebo predzvídal, že jeho synovia pre ich nespôsobnosť ľahko celô kráľovstvo utratia a na večné veky nešťastní ostanú.
Ako sa takto deň po dni v myšlienkach trápil, len zrazu strhne sa veliký hrmot, takže sa od toho celý palác striasol. Kráľ beží von, že čo sa to robí, - a tu vidí naprostred dvora pekného ozbrojeného rytiera[166] na koni. Ten zosadol hneď a poberal sa rovno ku kráľovi, ktorý ho veľmi vďačne prijal.
Rytier sa nič nechcel meškať, ale hneď oznámil, prečo prišiel.
„Počujem,“ povedá, „že máte troch synov, ktorých ste doteraz k ničomu nemohli priviesť. Ak sa vám páči, prepusťte mi jedného z nich, trebárs toho najmladšieho, uvidíme, či bude dač z neho.“
Kráľ na to z radosti privolil, lebo sa úfal, že pri takom hodnom rytierovi môže sa predsa čo to podučiť; len to sa mu nevidelo. že si nevyvolil zo starších, ktorí sa mu ešte predsa trocha súcejší zdali byť. Rytierovi bolo jedno, či ten, či ten, a tak si zvolil toho najstaršieho. S tým sa od kráľa odobral; syna pojal za ruku a vyviedol na dvor, kde ich pyšný tátoš čakal. Vysadli oba naň a rytier zavolal ešte kráľovi:
„O rok ti ho zase donesiem!“
Bodol tátoša a ten sa schytil do skoku tak, že sa celý palác poznovu od toho striasol.
Čosi kamsi prileteli do rytierovho zámku, ktorý sa len tak od zlata a striebra a drahých kameňov ligotal. Tu rytier povodil chovanca svojho radom po všetkých izbách, poukazoval mu všetky znamenité veci a ku pokonu preriekol:
„Toto bude teraz ako tvoje vlastné, môžeš s tým, čo chceš, robiť. A máš tu aj všeliake zábavky, aby ti dlhá chvíľa nebývala. Druhú prácu nebudeš mať žiadnu; môžeš sa jednostajne len ihrať a zabávať. Ale na konci roku mi takú večeru prichystaj, čo ju už na pol míle zavoniam. Ja teraz musím odísť do sveta a cez celý rok ma nevidíš. Ale po roku ma istotne čakaj! A keď vykonáš statočne, čo ti kážem, uvidíš potom, akú ti pamiatku spravím. No tak teraz zbohom a zostaň zdravý!“
Milý rytier odišiel. Princ ostal v nádhernom paláci, kde z izby do izby chodil, v drahých veciach sa preberal a zábavkami všakovými si čas krátil. Tak mu prešvihol rok ako nič a on sa zadivil, keď ho jeden sluha opamätal, že zajtra rytiera domov čakajú. Tu mu už aj trochu prineskoro bolo vystrojiť tú večeru, ale on sa pousiloval a spravil ju tak, ako najlepšie vedel.
Zrazu zahrmelo v paláci. Rytier zosadol z tátoša a rovno sa poberal ku kuchárovi.
„Driečny si ty šuhaj,“ rečie mu, „na pol míle sa mi od tej vône kýchlo.“
Viac už sa dozviete v rozprávke ....