Zdeno Mucha

Пікірлер

@romanrezba6832 10 күн бұрын

Dvě matky to je parada❤

@zdenomucha 10 күн бұрын

V múdrych knihách som o tom čítal, ale živá skúsenosť je živá skúsenosť. Myslím, že môj hlas vyjadroval neskrývanú radosť :-)

@yttomask 21 күн бұрын

Parada:-)! Jak dlouho jim trvalo nez se vydaly na pochod?

@zdenomucha 21 күн бұрын

Nemeral som to, ale odhadujem to na tri-štyri minúty.

@JanJankovic-th4hs 22 күн бұрын

Pekne a hlavne včielky sedia na plode ,nebehaju jak mravce po zásobách dobrí genotyp včely medonosnej.

@zdenomucha 22 күн бұрын

Ďakujem. Toto včelstvo resp. matka bola tento rok plemennou. Dúfam, že odloženec s ňou sa pekne rozvinie a poslúži ďalší rok.

@JanJankovic-th4hs 22 күн бұрын

@@zdenomucha Držím palec.

@ladislavpavlik5236 24 күн бұрын

kzfaq.info/get/bejne/e7WljdBzvLi4eKs.htmlsi=IvgEUoAqea_bpd0n

@josefdolezal2896 26 күн бұрын

to si nemyslím a asi nejsem jediný..

@ladislavpavlik5236 27 күн бұрын

Do trudokladneho staci dat matecnik ak je a netreba vysypať 😊

@zdenomucha 25 күн бұрын

Pri prvom mojom strudovelom včelstve v minulosti mi najskôr zabili dve pridané matky, tretiu nechali zaklásť tak na dlaň a potom sa jej tiež zbavili. Na plode nahodili matečníky, ktoré po niekoľkých dňoch tiež zrušili. Včelstvo postupne chradlo a chradlo. Potom som našiel info o tom vysýpaní. Čítal som aj názor, že takto môžu trúdice vletieť aj do iných včelstiev a tam zlikvidovať matky. No riskol som to a vyšlo to, tak od vtedy to robím takto. A teraz som mal k dispozícii peknú matku v oplodniaku, tak som ju chcel zužitkovať.

@yttomask Ай бұрын

pěkné:-)!

@JanJankovic-th4hs Ай бұрын

Pekne

@user-sm3ce6ut1s Ай бұрын

Super

@sumichalek Ай бұрын

Zaujímavé.

@jankyy82 2 ай бұрын

Pekné.. mne sa chytilo 20 z 20., robil som podľa Jankoviča, medzi dva rámiky som dal tenkú lúčku s ještedmi, takže rámiky boli blízko seba a misky medzi.

@zdenomucha 2 ай бұрын

Super, gratulujem. Ja som tento rok začal s chovom skôr, no do toho prišla zmena počasia, tak je to bieda. Matka, ktorú som vybral ako plenmennú sa rozhodla, že vo väzení klásť nebude, tak som musel nalarvovať. No a pri týchto teplotách... Takže zatiaľ z prvej série vyliahnutých 7, z druhej 6, z tretej zaškôlkovaných 6 a koľko prijali zo štvrtej som nepozeral.

@ivant4678 2 ай бұрын

Zdravím

@ivant4678 2 ай бұрын

Chcel by som sa poprosiť o radu.pri druhej sérii sa mi matky vyliahli skôr ako som ich stihol zaklietkovať.(zrejme boli larvičky staršie)čo sa dá stým spraviť. Ďakujem Ivan

@zdenomucha 2 ай бұрын

@@ivant4678 Asi už píšem po funuse, ale k PC som sa dostal až teraz. Moja skúsenosť s takou situáciou bola taká, ako v učebniciach. Teda prvá vyliahnutá matky zlikvidovala ostatné. Minulú jeseň som však mal v jednom úli, kde včely s matkami špekulovali situáciu, že viac ako týždeň žili spolu neoplodnené matky. Celkom som ich našiel sedem. Vo Vašej situácii asi neostávalo nič iné, len sa pokúsiť matky nájsť, ale po dvoch dňoch už je asi neskoro.

@ivant4678 Ай бұрын

Ďakujem za odpoveď,nakoniec to vyzer6 tak ,že včeli zrušili všetky narazené mtečniky.(zrejme som skoro vytiahol deliacu prepážku..

@vlkomilzemeslav9518 3 ай бұрын

zdraviim , vedel by ste mi poradit potrebujem v plodisku vymenit ramiky su uz cierne ale su zaplodovane , a je to B10 ul kombinovany nad plodiskom mám nizky nadstavok s medzistenami, mám počkat az matka bude klast v tom nizkom a dať potom mriežku aby sa vyliahol vsetok plod v plodisku a tak ich nahradim novymi ramikmy s medzistenami? alebo viete nejaku inu metodu ? dakujem pekne

@zdenomucha 3 ай бұрын

Myslím si, že popísaný postup je dobrý a bude fungovať, ak nie je problém, že budú nízke zaplodované. Ja včelárim s optimalizovaným plodiskom a snažím sa dielo v ňom priebežne obmieňať (aj keď to nie vždy ide podľa predstáv). Robím to spôsobom, že z ľava pridávam medzistienky a v pravo sú najstaršie rámiky, ktoré postupne z plodiska odoberám. Uprostred sezóny mám aj skúsenosť s premetením celého plodiska na medzistienky. Jeden pán mi minulý rok poradil, že to robí tak, že má dva vysoké nástavky oddelené mriežkou a zaplodované rámiky dvíha nad mriežku a dole pridáva medzistienky. V nástavkoch nemá plný počet, ale tiež optimalizuje na plod.

@zdenekzamecnik1204 3 ай бұрын

Ty včely se sypou dolu pod rámky ne navrch.

@zdenomucha 3 ай бұрын

Možno by to tak bolo lepšie...

@user-iv9bv5sc1o 3 ай бұрын

zoom out a netriasť s kamerou/telefonom ,skoro som dostal morsku nemoc inak super video.dakujem za inspiraciu.prajem vela úspechov

@zdenomucha 3 ай бұрын

:-) Ten zoom spôsobuje to trasenie a morskú nemoc som dostával aj ja :-) Kameramankou bola manželka a keďže žihadlá jej spôsobujú dosť problémové reakcie, tak pri včelách používa rukavice. Pri nasadzovaní kamery nedopatrením natiahla ten zoom. Keby sa bola pri natáčaní zmienila, že sa jej ten obraz zdá čudný, možno by bolo došlo k náprave. Žiaľ ja som ho videl až po :-( No a ísť to natáčať nanovo...

@martinspilovsky9071 3 ай бұрын

Zdravim ako ste boli spokojny s Ekovartinom ?

@zdenomucha 3 ай бұрын

Zdravím. Tak Ekovartin u mňa nefungoval. Vo včelstve v bezplodovom stave každý deň síce nejaký klieštik (tak do desať) spadol, ale po kontrolnom pokvapkaní kyselinou šťaveľovou to boli stovky (ak si dobre pamätám, tak cez 400).

@martinspilovsky9071 3 ай бұрын

@@zdenomucha asi na dobry Ekopol nikto nema, pokap ste robili podla toho navodu vo Vasom videu: V boji proti klieštikovi - príprava roztoku Kyseliny šťaveľovej - 21.12.2022

@zdenomucha 3 ай бұрын

@martinspilovsky9071 Áno. Škoda, že som nevedel, že sa robil výskum vosku na rezíduá liečiv (myslím, že koncom roka 2022), mohol som dať vzorku a vedel by som či v tom Ekopole čosi bolo, lebo už niekoľko sezón som okrem kontrolných aplikácii nepoužil "tvrdú" chémiu.

@peterburan4749 3 ай бұрын

Ďakujem pekne za video. Spomínali ste banku matiek . Poprosím o odpoveď na otázku: čo sa pod tým presne myslí? Ďakujem

@zdenomucha 3 ай бұрын

Tento môj pokus si možno ani celkom nezaslúži pomenovanie "banka" matiek, lebo to boli len dve matky prezimované v prepravných klietkach v jednom úli. Z realizácie na kanáli video je. Pôvodne mali byť izolované v dvoch izolátoroch, do ktorých včely majú prístup (Chmáry), no keďže v deň realizácie už jedno z tých včelstiev bolo takmer vyrabované, tak som zvoli túto metódu. Inšpiráciou boli pre mňa videa Poliaka Pawlyka a Ukrajinca Malychyna. Tí robili pokusy s prezimovaním viacerých matiek v jednom úli tak, že včely k matkám nemali priamy prístup, len ich mohli kŕmiť.

@peterburan4749 3 ай бұрын

Je to zaujímavé a včely aj mňa dokážu vždy niečím prekvapiť. Tri roky do zadu som sa odvážil získať nejakú materskú kašičku. Prišiel som slávnostne vyberať kašičku a matecniky už boli zaviečkovane. A nevedel som čo potom s matkami. Použil som tiež prvý krát Nicot systém. A takto som ešte tú sezónu dorobil takmer 100 g MK. Mám 16 rodín a jedna matka má veľmi dobré ušľachtilé vlastnosti a odtej si chcem dochovať matky a tiež chcem získať MK. Mám nejaké oplodniaciky a mám aj jeden mini Plus a vyskúšam aj prelarveniey alebo priamo otvorený plod do oplodniacikov. Nech nám to bzučí Ešte chcem spomenúť, jeden priateľ včelár mal nedávno na KZfaq video ako spája dve včelstva a matky sú oddelené MM aby sa k sebe nedostali. Takto sa dve rodiny na jar zohrievajú a keď zosilnia môžu sa zase rozdeliť

@zdenomucha 3 ай бұрын

Je to pravda. Ako hovoria Poliaci o nespodžianky nie je pri včelách núdza. Môj prvý pokus s prezimovaním dvoch matiek v jednom úli - každá v samostatnom izolátore Chmára - bol ukončený tak, že boli vypustené každá do svojho nástavku oddeleného materskou mriežkou. Vlastne pôvodný zámer bol točiť takú situáciu.

@dgfgfgfgf1644 3 ай бұрын

Dobry den takže matka chycena v klicce a v ulu bez plodu a bez hlavni matky .. co kdyby tam byla na volno + zaklickovane matky na zimu jak by to vyzimovalo ?

@zdenomucha 3 ай бұрын

Áno - v klietkach aj matka z tohto úľa aj matka, ktorú som chcel zachrániť. Pri akomkoľvek izolovaní matiek je základná podmienka, že nesmú mať v úli žiadnu voľnú matku. V takom prípade včely dajú prednosť tej voľnej pred zaizolovanou.

@dgfgfgfgf1644 3 ай бұрын

Ty matky v bance v Ulu mate od řijna ? a matka tam nebyla to byla zaklickovana ?

@zdenomucha 3 ай бұрын

Áno, bola urobená 30.10. a v tých dvoch klietkach bola matka, ktorú som chcel zachrániť z rabovaného včelstva a matka, ktorá bola v tomto úli. Teda obe boli v tých klietkach na rámiku narvanom zásobami. Aj keď prežitie bolo zdarné, o jednu som vlastným zlým úsudkom prišiel. Matku v úli, kde zimovali som len rovno vypustil a po dvoch týždňoch som zistil, že je fuč :-( Medocukrové cesto som mal. Stačilo dať trochu do pridavacej klietky...

@dgfgfgfgf1644 4 ай бұрын

Ta banka matek je že nechate 1 volně nebo zaizolovanu a pridate v zasielacich klietkach rezervne matky a date do ramiku ? co všeto v tej kletke mate ? aka je uspešnost prezimovani matky v klietke od podzimu do jar ? dikytaky som včelar mam 40 ulou 37x30(čechoslovak) a 70 oplodnakov pro chov matek letos skusim tu banku kde ide kupit teto kletki diky

@zdenomucha 4 ай бұрын

Princíp prezimovania viacerých matiek týmto spôsobom je, že matky sú zavreté v zasielacích krabičkách tak, aby ich včely mohli cez otvory kŕmiť, ale nemali s nimi priamy fyzický kontakt a ani ich nemôžu vyslobodiť. Krabičky sú trochu väčšie, ako klasické, kúpené vo včelárskych potrebách v Liptovskom Hrádku. Krabičky sa umiestňujú na rámik preplnený zásobami zhruba v tretine zhora a tretine od letáča. Teda tam, kde by mal byť väčšinu času zimný chumáč. Ukrajinec Malychyn takto prezimoval tuším 12 matiek. Pred týmto úkonom musí včelstvo byť na krátku dobu osirotené. S takýmto prezimovaním to bola moja prvá skúsenosť. Mám však skúsenosť s prezimovaním dvoch matiek v jednom úli v izolátoroch Chmára, teda tak, že včely k matkám prístup majú. Takto som to pôvodne chcel urobiť, len včelstvo, kvôli ktorému som to robil, pred realizáciou veľmi zoslablo. Vtedy som si spomenul na túto metódu, ktorú som videl na YT, tak som ju skúsil.

@dgfgfgfgf1644 4 ай бұрын

@@zdenomuchaok a když budu mit zasobu matek na podzim a nebudu mit osirele včelstvo a urobim toto tak co sa stane s matkami v tech kletkach ? a Ukrajinec to mal 12 matek v jednom ramiku nebo ve vjace uloch ? tympadom ak mi zbude 20 matek možem dat 6 kusu do jednoho ramika hej ?

@zdenomucha 4 ай бұрын

@dgfgfgfgf1644 Ani ja som nemal dlhodobo osirelé včelstvo, nechal som ich bez matky nejakú pol až hodinku. To, ako som to robil, je vo videu: kzfaq.info/get/bejne/n7ucYLqE09Xac3U.html . Pôvodne som chcel robiť ten pokus tak, že som chcel zosypať včely z oplodniakov z jesenného chovu matiek do jedného včelstva a im dať prezimovať všetkých, tuším, 6 matiek takýmto spôsobom. Ale na včelnici nastala v tom čase rabovka a postupne jej za obeť padli jeden po druhom všetky oplodniaky. Malychyn mal tie matky na jednom rámiku v jednom úli. Mal vyrobený niečo ako izolátor tak, aby včely k matkám nemali prístup, ale mohli ich kŕmiť. O rok neskôr urobil pokus s ešte väčším počtom matiek, ale výsledok sa už nedozvedel, lebo včelnicu mu zlikvidovala ruská bomba :-(

@dgfgfgfgf1644 4 ай бұрын

@@zdenomuchaOK i taketo sou pripady no .. na jaro sa hodi vždy mat rezervne matky určitě letos skusim vdaka

@dgfgfgfgf1644 4 ай бұрын

Z dymaka sa ma poradne fajcit toto neje kvalitne rozdělany dymak

@zdenomucha 4 ай бұрын

:-) Svätá pravda. Toto si vždy hovorím keď je dym potrebný a z dymáka nič...

@jojnotakkubik 4 ай бұрын

Na tie spady roztoca, co tam boli na jesen - myslim, ze vyzimovane v pohode. :)

@zdenomucha 4 ай бұрын

Z tohto uhla pohľadu - jesenných počtov roztoča, to naozaj tak je. Ja tie roztoče považujem za reinvázne a myslím si, že prišli na včelách zo skolabovaných včelstiev a tým pádom sa zhoršila aj infekčná nálož. To, že v úľoch nebol plod, asi tú situáciu natiahlo takto do jari. Už niekoľko rokov, keď izolujem matky v jesení, tak je v plodisku 5 - 6 zaplodovaných plástov. Tak tomu bolo aj minulý rok. Odhadovaná veľkosť včelstiev v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bola podobná. Neskôr pri pokape šťaveľkou v jeseni už boli 2/3 včelstiev zoslabnuté tak, že som ich musel zúžiť o dva rámiky. No a teraz som našiel dva úle prázdne ako pri jesenných kolapsoch, s pokalenými rámikmi a v dvoch izolátoroch, napriek tomu, že boli plné včiel, tak matky mŕtve. Len netuším ako opakovaniu takejto situácie predísť. :-(

@jojnotakkubik 4 ай бұрын

@@zdenomucha tiez som mal vacsinu na 4och 39x30 a iba asi 4 na 6tich - a to som presypal na MZ a osetrenie kys mrav a sublimacia stavelky a nepohrdol som ani aerosolom v zime od svazu. Uvidime co tento rok. Dakujem za odpisanie, vazim si to. Nech sa dari! :)

@marekmihalik5854 4 ай бұрын

No izolovanie je dobrá vec na kondíciu a ako boj proti klieštikovi. Len tá manipulácia s tým a aby sa cez zimu chumáč neodtrhol. Určite majú aj viac zásob vaše včely.

@zdenomucha 4 ай бұрын

Som vďačný manželke, že ma v minulosti presvedčila na návštevu Dňa medu v Múzeu Liptovskej dediny, kde som si vypočul prednášku o izolovaní matiek. Kolegyňa, ktorá bola skúsenejšou včelárkou sa toho hneď chytila a už sme kupovali prvé izolátory a izolovali sme matky na skúšku a hneď dvakrát v sezóne. Je pravda, že kvôli opusteniu včelami som o nejaké matky prišiel. Bolo to však skôr pre moju ľútosť zúžiť ich v jeseni radikálnejšie. Pred touto zimou včely zoslabli viac ako v predchádzajúcich rokoch, tak som to radikálne zúženie urobil. No napriek tomu uhynuté matky mám. Paradoxom je, že v izolátoroch bolo včiel dosť a matky v nich boli mŕtve. Podľa mňa bola príčinou skôr nejaká choroba. lebo až na jednu to boli matky minuloročné. No a od samých počiatkov vidím, že izolované včelstvá majú podstatne viac zásob a menej mŕtvoliek na sitách.

@peterburan4749 4 ай бұрын

Srdečná vďaka za video. Stále sa máme čo učiť a včelár len od včelára môže získať poznatky, skúsenosti. Hneď svoje nadobudnuté skúsenosti odovzdávate ďalej. Teda čo včelár (srdcom včelár) to dobrý človek. Teraz moje skúsenosti s Nicotom. Ja som si ho s nadšením zaobstaral 2 roky do zadu. Chcel som ho pôvodne použiť na získavanie materskej kašicky. Len som sa nejako omeškal a namiesto vyberania MK som udivene pozeral na zaviečkované materské bunky 😂. 90% bolo prijatých. Ale matka si kladenie do Nicotu rozmyslela až po dvoch dňoch. Poprosím odpoveď na otázku: dávate popredu navonať rámik s nicotom a potierate aj voskom ? Kedy odoberate misky (jednodňové larvičky alebo ešte vajíčka a koľko matka môže byť v nicote? Ďakujem

@zdenomucha 4 ай бұрын

Aj ja ďakujem za príjemný koment. Toto bola s nicotom moja prvá skúsenosť. Voskom som ho nepotieral a do úľa som ho dal myslím deň pred tým, ako som doň zatváral matku. Matku som dával v utorok a vypúšťal vo štvrtok. Toto asi bola trochu chyba, lebo je to rozptyl troch dní. Asi na sevcelariovcelach bola o tomto prednáška, v ktorej hovorili, že večer zavrieť a ráno vypustiť. Tak je ten rozptyl len 12 hodinový. Možno aj preto sa matky liahli nerovnomerne. Ale možno som si len mal k vkladaniu misiek do štartéra zobrať lupu a vybrať len približne rovnaké larvičky :-) Do štartéra som ich vkladal v piatok.

@martinspilovsky9071 4 ай бұрын

vdaka velmi poucne video

@zdenomucha 4 ай бұрын

A ja ďakujem za uznanie

@LubomirSkultety1 5 ай бұрын

Dobry den pan Zdeno. Dobra robota. Ja vcelarim len par rokov ale na zimu izolujem vzdy a vsetko. Tuto zimu mi prezili vsetky vcelstva, ale matiek mi niekolko uhynulo. Niekolko zmamich vcelarov okolo, prisli komplet o cele vcelnice, takze ja som na tom dost dobre. Po vacsine matky uhynuli po mojej vine. Dalej izolujem matky aj dva krat pocas sezony a liecim len pokapom kyselinou stavelovou. Izolacia je uz bezna vec, len sa treba naucit system. V europe su vcelari ktori maju aj do 1000 vcelstiev a izolaciu maju zapracovanu v systeme vedenia vcelstiev. Ja vacsinou pouzivam izolatory Milenina vrezane v plaste. Ucim sa izolovat podla systemu Malychina. Vela zdaru. Dakujem za video.

@zdenomucha 5 ай бұрын

Zdravím a ďakujem za komentár. Tie takmer vyprázdnené včelnice sú aj v mojom okolí. Myslím si, že aj keď ešte sú miesta kde to funguje doteraz zaužívanými spôsobmi, tak skôr či neskôr sa budú musieť aj tu zamyslieť nad tým čo urobiť lepšie, aby včely prežili. Ukázať jeden z možných spôsobov riešenia bolo asi aj motívom tejto YT tvorby :-) Aj ja prajem veľa zdaru.

@LubomirSkultety1 5 ай бұрын

Este jedna poznamka. Sledujem rozne prakticke pokusy s roznymi systemami banky matiek a ten co ste pouzili vy, ma zatial najmensie percento uhynu matiek. S pozdravom Lubo Skultety @@zdenomucha

@e500SuperB 5 ай бұрын

Tak už jste přišel na to, že ta izolace je úplná kravina? Nevím co byste dělal bez záložních matek. Chápu izolaci na plástu po dobu než se vylíhne poslední plod a ten plást pak zlikvidovat, ale tuhle izolaci a veliké riziko s úhynem nechápu.

@zdenomucha 5 ай бұрын

O izolovaní matiek si aj napriek občasným nezdarom stále myslím, že je to jedna z najlepších ciest, ako účinne zasiahnuť proti tej pliage, ktorej meno znie až nežne - klieštik. Účinne v zmysle, že je šanca prostriedkom ku včelám podľa možnosti čo najšetrnejším, zasiahnuť maximálny počet tých potvor. Ale nie je to jediný benefit tejto metodiky a v komentári na YT len ťažko celú metodiku popíšem. Úhyn tej matky bol podľa mňa v dôsledku silného zoslabenia včelstva. A pritom to bolo jedno z najsilnejších včelstiev v minulom roku (bolo pri chove matiek chovným). Už jedno takto zoslabnuté bolo a jedno uhynuté ako celok. Aj keď nevčelárim nejako dlho som presvedčený, že toto včelstvo by bez zaizolovanej matky malo tendenciu plodovaním dohnať stratené včely a dovolím si tvrdiť, že v tomto čase by to už malo celé za sebou. Teraz tam ešte včely sú. No a čo by som robil ak by som nemal matku záložnú? To čo som si už niekoľkokrát vyskúšal. Po rámiku by som včelstvo rozdelil do najslabších úľov.

@jojnotakkubik 5 ай бұрын

Koli jednej mrtvej matke? :D a tie uhyny v 2022 koli teplemu januaru, kedy sa rozplodovali matky o 2 mesiace skor a varoa peaky boli koli tomuto posunu v lete v uplne inej dimenzii a napr tu v Cechach padlo vyse 35% vcelstiev? :)

@davidsihor 5 ай бұрын

V Izolaci taky vidím budoucnost ! Taky ji dělám. Letos na 2.5 měsice na podzim to bylo 100% přezilo. Protoze na podzim neumře nic. A pak mam jeste 4 do teďka.. tak o víkendu uděláme kontrolu kolko ze 4. A pokud to nějaká nedá tak máme záložní oddělky takže vpohodě 😉😊

@e500SuperB 5 ай бұрын

@@zdenomucha Myslím, že vám zeslábly díky té izolaci. To, že byste pak rozdělil rámečky mezi slabé včelstva neřeší problém chovatelům s pár včelstvy. Přijít o včelstvo když mám 3,4,5 je blbé. Už jsem viděl více videí s uhynulou matkou v izolátoru. Jak říkám, budu také izolovat, ale na rámečku, aby mohla plodovat a pak ten plod odeberu. Včely nebudou vystresované.

@annaplesova9511 5 ай бұрын

@@davidsihor I já se přikláním k názoru o izolování matek. Alespoň podzimní tj od září (nejpozději do půlky září) do stálejšího chladnějšího počasí. U mne vloni do 20 listopadu. Nemám izolatéry Chmary. Po vypuštění matek už bylo chladno a včely nenechaly matkám prostor ke kladení. Všech 17 matek živých. Tento týden jsem nahlédla do dvou včelstev, matka viděna, ale zatím se neklade. Zatím moc neutepluji. Lehký vzdušný strop a podsíťovou podložku vysunutou.

@martinslobodnik8063 5 ай бұрын

Dobry den. Kedy sa chystate vypustat matky z izolatorov ? Ja som im otvoril izolatory v nedelu a nasadil podlozky.

@zdenomucha 5 ай бұрын

Zdravím, podľa metodiky sa majú matky vypúšťať vtedy, keď vývoj počasia naznačuje, že príde dlhšia vlna oteplenia a dá sa očakávať, že včely môžu začať lietať zbierať prvý peľ. V mojich podmienkach je to na prelome februára a marca. Tak aj vypúšťanie matiek mám načasované na tento čas. Snažím sa sledovať aj dlhodobé predpovede počasia, ale tie meteorológom nie vždy vyjdú. V ktorej oblasti včelárite?

@martinslobodnik8063 5 ай бұрын

@@zdenomucha vcelarim v BA. Mame tu 10 vcelstiev. Pat z nich malo matku zaizolovanu. Tie nezaizolovane uz zacali veselo klast a vcely nosia krasny svetlozlty pel. Preto som odizoloval aj tich 5. Pocasie samozrejme sledujem a momentalne do konca tyzdna ma byt do cca 14C° a buduci tyzden cca 10C°. Co je vyhovujuce. Keby sa aj na par dni malo radikalne ochladit, tak by to podla mna uz nemal byt pre vcely problem. Zasob maju habadej. Dokonca aj v podstavenom nizkom nadstavku je cca 8kg zasob.

@user-ee6gd4kg9p 5 ай бұрын

Je dobré vidieť ze sa takto zarybnuje. Ryby,včely a príroda to mám veľmi rád. Tiež lovim ryby a chovám včely v Írsku. Držím palce

@janmiklanek7403 5 ай бұрын

Moja 30 ročná skúsenosť je táto: "Silné rodiny z veľkého rojového matečníka, teplý úľ /6cm izolácie zo slamy alt. 4 cm pen. pol. /, primeraný priestor, suché a preslnené stanovisko s vhodným zatienením a nozéma sa nevyskytuje aj bez liečenia.T.j. suché a teplé zimovanie bez fólie. A opačne:" Studený úľ/ smreková doska/, normálna matka, čiastočne zatienené miesto, vysoká tráva a nozéma chodí na návštevy ako k príbuzenstvu.T.j. studené a vlhké zimovanie. A tu treba liečiť." A je to tá istá včelnica.Ten istý včelár. A včely sú z jedného rodokmeňa. A tie prvé majú 2-3 násobok medu. Aj veľkosť matečníka, rojový odchov, teplý úľ, atď. rozhodujú. A nepotrebujete odložence, klietkovanie ani sitá, atď. Iba liečenie na klieštika. Výsledný medný výnos na jednu prvotnú rodinu je z teplého a suchého včelárenia o 30% vyšší ako pri modernom studenom odchove. Zakŕmenie je iba 30%.

@user-us5rq1rl4y 5 ай бұрын

Zatiaľ 11 =sa 11..ba.

@e500drz6 5 ай бұрын

Pokud byla matka v izolátoru, mohly to vnímat negativně a ten stres v nich mohl vyvolat tu koliku. Měl jsem na včelnici loni to stejné a bylo to bezmatečné včelstvo. Po spojení s jiným fungovalo normálně a letos je úplně v pohodě a silné.

@zdenomucha 5 ай бұрын

S izolovaním matiek už akú - takú skúsenosť mám. Prvý krát som ich izoloval v 2018 roku. Za ten čas som sa zo situáciou, že by to spustilo koliku nestretol. Mám niekoľko skúsenosti, keď vďaka zle odhadnutému počtu rámikov sa včely presunuli mimo izolátor a opustená matka zahynula a včely zimu v pohode prečkali. Dokonca kým bol izolátor s uhynutou matkou v plodisku, ani príliš nehučali.

@JanRepka-gh1xk 5 ай бұрын

Myslím že hlavný problem boli pridávané včely zo slabých včelstiev, nerobte to - ak su nosematicke tak to chytí po čase cele včelstvo- ideme dalej- trošku to mrzí, ale je tu nádej že ste prišli o včelstvo trudy ktoré by boli dosť citlive na nosemu - pri ,,predavaní ,,genov- niekedy je to aj lepšie východisko do novej sezony- je to nosema..

@zdenomucha 5 ай бұрын

Mohlo to byť aj takto. No slabé bolo aj toto včelstvo a bola v ňom tá inseminovaná matka. Tie, ktoré som pridával boli slabé, lebo celé leto experimentovali s matkami. Jedno úplne bezmatečne. Druhé pridanú matku nechalo zaklásť koliesko plodu. Ja som do neho nelozil, aby mali kľud a tom kľude založili kopec matečníkov a matku zlikvidovali. To už bol koniec augusta. Ešte som im dal chvíľu čas, či sa matka neoplodní. No keďže sa tak nestalo, tak som ich dal k tej sokolke. Pred tým som v ňom našiel a zlikvidoval, ak si dobre pamätám 7 mladých matiek. K sokolke som ich pridal tak, že som ich položil cez noviny nad materskú mriežku a oni zliezli dole a to čo zostalo na materskej mriežke som pre istotu vysypal do trávy. Ja sa teda skôr prikláňam k tomu, že ta nozéma už v úli bola. Aj keď v nejakej prednáške som zachytil, že príznakom nákazy môže byť práve experimentovanie včiel s matkami.

@JanRepka-gh1xk 5 ай бұрын

Spomenute problemy s matkami či už pridavanymi či už vyliahnutými vo včelstve zvyčajne preukazuju nejaký zdravotný problem ktorý môže byť vo včelstve alebo aj je možnosť že sú aj nosematicke matky. Neviem ako na to , zrejme im treba nechať vačšu prestavku , nechať si potiahnuť matečniky, pred vyliahnutím ich odstraniť a potom im po pár dnoch ponuknuť matku- Myslím že zo 15 -20 dní by im malo stačiť aby sa ako tak dostali z toho nie prílíš dobreho zdravotneho stavu, chore včely sčasti za 2 týždne vypadnu a potom by to malo byť lepšie... tak to zvyknem riešiť ak mám s týmto ,,matkami,,problem.. vždy sa najde 1-2 včelstvá s podobnými ako s Vašimi problemami. janR

@sumichalek 5 ай бұрын

Jedny včielky mali na jeseň problém s nosemou, plásty boli pokalené. Dostali experimentálne cesto s kurkumou, čiernym korením a soľou :-D. Zatiaľ sú na piatich uličkách, uvidím, či prežijú. Ale všimol som si aj to, že dosť závisí od teploty/vetrania. To miesto úľa, ktoré sa viac vetralo bolo na tom horšie ako to kde bolo "závetrie" (mám ležan s letáčom na dlhej strane cca v 1/4 dĺžky, tá prvá štvrtina bola na tom lepšie). Možno náhoda, uvidím na jar.

@zdenomucha 5 ай бұрын

V tomto včelstve sú príznaky viditeľné až teraz, ak teda to, že boli najslabším včelstvom som predtým ako príznak nevyhodnotil. Ten experiment je vlastná tvorba, alebo sa o ňom dá niekde prečítať?

@sumichalek 5 ай бұрын

@@zdenomucha To som len ako začiatočník skúšal čo to spraví, keď použijem nejaké látky, o ktorých som sa dopočul, že boli vo všeobecnosti skúšané v úli. Dá sa o tom dopočuť v prednáške tu na youtube "BeeClim 2022: Patrycja Skowronek". Je tam preklad do češtiny od druhej pani, len ten zvuk je biedny, majú tam ozvenu. Skúšali rôzne látky v ceste a vyhodnocovali ich dopad na dĺžku života a kvalitu krvi včiel ak si dobre pamätám. Edit: Znovu som si to preklikal a vidím, že sa tam aj píše pri niektorých látkach, že pomáhajú pri noseme. Konkrétne kurkumín a kofeín. Dal som do cesta aj čierne korenie, lebo už dlhšie viem, že kurkuma sa dá plne využiť len vtedy, keď účinkuje spolu s čiernym korením. A piperín z čierneho korenia je v tej prednáške tiež, takže má aj ďalší vlastný účinok.

@marcelpolicka-vcelarstvo6255 5 ай бұрын

Čo tak namiesto nozevitu dať do krmiva jód?

@zdenomucha 5 ай бұрын

S nozematózou som sa veľmi nestretol a teda ani neriešil. Predminulú sezónu som v jednom včelstve náznaky mal, ale včelstvo prezimovalo. Ten Nozevit v jeseni bola taká rýchla reakcia na práve vzhliadnutú poľskú prednášku o chorobách, v ktorej zaznelo, že Nosema cerana môže prebiehať takmer bez príznakov. Doslova povedal, že včelár takmer nevidí nijaký prejav, len sa mu môžu včely zdať čudné vo svojich prejavoch. A tú "čudnosť" som minulú sezónu tak nejako vnímal. Preto som pri nákupe invertu na odporúčanie predávajúceho kúpil ten Nozevit. Priateľ mi odporúčal zmes Lugolovho roztoku (čo je vlastne jódový prípravok) a kyseliny mravčej, no už som mal ten Nozevit...

@marcelpolicka-vcelarstvo6255 5 ай бұрын

@@zdenomucha áno dobre Vám odporučil aj ja ho budem dávať preventívne dvakrát do roka začiatkom apríla a potom po poslednej znáške

@zdenomucha 5 ай бұрын

Asi aj ja budem musieť problematike nozémy venovať zvýšenú pozornosť. Na jarne ošetrenie som vtedy ešte kúpil nozevit+, tak v jari ešte použijem ten.

@yttomask 5 ай бұрын

Dobry den, nevite, prpc kolegovi ty matky uhynuly? Chomac se od nich presunul jinam nebo je vcely prestaly krmit ale zustaly stale u nich? Dekuji za doplneni

@zdenomucha 5 ай бұрын

Pokiaľ ide o priateľa, ktorého spomínam vo videu, tak môj názor je, že včely sa presunuli vyššie za zásobami. Včelári v nízkych nástavkoch a tie klietky nevložil do plástu plného zásob, ale do uličky. Ja som sa snažil dať ich do preplneného plástu. No ale naozaj vyhraté bude, ak budú žiť koncom februára. Všeobecne pri izolovaní matiek akýmkoľvek spôsobom je zvýšené riziko, že včely môžu chumáč presunúť tak, že matka zostane opustená. Hlavným preventívnym opatrením proti tomu je stiesnenie sedenia na čo najužšie. Túto sezónu to trochu skomplikovala skutočnosť, že včely strácali na sile takmer do polovice decembra.

@michallepies5494 6 ай бұрын

Škoda toho pstruha v našich potokoch😔, je to účinné vysádzať aj do väčších potokov so štrkovým dnom? držím palce a veľa trpezlivosti. Nie je sranda to všetko nachystať a rozniesť hlavne kvôli času.

@zdenomucha 6 ай бұрын

Vo voľnej prírode sa účinnosť meria ťažko. Ale verím, že rybia mlaď prežíva aj bez merania. Aj keď v jeseni chodíme chovne potoky preloviť. No nie z cieľom vybrať všetky ryby. Tento rok v dolných partiách bolo ulovených niekoľko pekných generačných rýb. Myslím si, že by to takto šlo vysadiť aj na väčšom potoku. Naozaj tí chlapci odvádzajú kusisko práce.

@yublyuri 6 ай бұрын

no a mnozia sa vam?nepozeru vam to vsetko ondatry?

@zdenomucha 6 ай бұрын

Minulú jeseň mám skúsenosť z iného potoka, v ktorom neboli ikry vysádzané dva roky. Bolo to kvôli tomu, že poľský rybári tam niekoľkokrát po sebe vysadili plôdik Pstruha morského a aby sa mohol vrátiť do našej legislatívy, tak je potrebné ho nanovo "vedecký" popísať, no a aby sme tie populácie nemiešali tak dva roky tam ikry nešli. No a pri minuloročnom jesennom výlove sme odlovili množstvo rôčika, čo by malo byť znakom prirodzeného výteru.

@marekmihalik5854 6 ай бұрын

Pokiaľ je tam plno hlaváča, je dobre spraviť jeho výlov aspoň 200 metrov nad a pod vysádzanie, Oni tie malé pstružíky kvalitne preriedia.

@zdenomucha 6 ай бұрын

Zdravím, to by sme museli "odhlavačovať" takmer celý potok. V tých našich zariadeniach sú pstrúžiky do momentu, keď majú strávené vrecko a potom ich roznášame v podstate po celom potoku. Takýto spôsob sa nám zatiaľ javí ako najúčinnejší.

@marekmihalik5854 6 ай бұрын

Samozrejme keď sa ten pstruh preklopí cez pár cm tak sa to otočí a ten dostatok kľapáňa mu pomôže v peknom rozvoji. Tiež sme to robili na vlásočniciach takto, len nám z tých ikier ostalo 20-30 pstruhov na jesennom výlove a extrémne množstvo hlaváča takého aj cez 10 cm. Jedno z riešení je dať tam aj pstružíkov už 5-6 cm, tí to prečistia od hlaváča, potom to zloviť na jeseň. Ale záleží načo je potok určený, či je odchovný, alebo sa jedná o návrat pstruhov do pôvodného prostredia s nádejou, že sa tam bude chodiť trieť. Zase na druhej strane prirodzené prostredie je pstruh s hlaváčom po svojom boku.

@zdenomucha 6 ай бұрын

Tento rok sme sa dostali pri zlove cez tisícku, ale prioritou nie je vyčistenie potoka, ale nariedenie populácie. Cieľom je aby sa ta ryba do potokov vrátila a považovala ich za domov. No ale stačí kdesi hore prasknutá hadica hydrauliky a niekoľko ročná práca je takmer na štarte. Čosi podobné sa v tom potoku muselo odohrať. Jeden rok sme tých hlaváčov lovili v tisíckach a o rok takmer žiadneho. No vracia sa to do pôvodného stavu.

@miroslavmadeja1 6 ай бұрын

Paráda...systémové riešenie...

@zdenomucha 6 ай бұрын

Som vďačný za tu partiu nadšených ľudí. Nebyť ich a tejto činnosti, tak neviem, neviem či by som bol ešte rybárom. Mnoho oponentov to považuje za vyhadzovanie peňazí, ktoré by boli lepšie použité, ak by sa nakúpil hotový kapor alebo duhák :-(

@miroslavmadeja1 6 ай бұрын

To áno, populistické opatrenia na Slovensku platia na veľa ľudí a prenáša sa do aj do rybárstva...každopádne, skvelá práca a držím palce nech ich čo najviac dorastie...@@zdenomucha

@marianmalencik3186 6 ай бұрын

Blaho želám, mne uhynula 🙂

@zdenomucha 6 ай бұрын

Ďakujem. No ešte nie je vyhraté. To bude keď ich budem vypúšťať.

@peterburan4749 6 ай бұрын

Ďakujem za video. Tiež som liečil varomedom . Štyri odložence som zazimoval na rozmere rámika 39×34 ( skúšobne chcem mať v plodisku) a sú na 4, 5 uličkách. Chcem sa spýtať: po zakrytí vrchnáku nadstavku máte priestor medzi vrchnymi látkami a strechou? Ďakujem

@zdenomucha 6 ай бұрын

Zdravím. Ja ich nazývam, že medzidno :-) Medzi hornou plochou vrchných lúčiek rámikov a spodkom toho medzidna mám 8 mm medzeru. Teda včely môžu vrchom prechádzať medzi uličkami.

@JiriSpurny-dd1ds 6 ай бұрын

Chci se zeptat, mohu mít včelstva otočená česna na SV. Mám takhle situovaný pozemek a nevím jestli to nebude problém.? Díky za odpověď Jirka

@zdenomucha 6 ай бұрын

Zdravím, väčšina zdrojov hovorí o orientácii na južné smery, ale videl som prednášku na nejakom poľskom YT kanáli, kde prednášajúci hovoril o tom, že má kočovný voz a má ho postavený tak, že jedna časť úľov je situovaná na juh a zákonite druhá presne na sever. A tvrdil, že v rozvoji včiel nevidí žiadny rozdiel. Sám s tým skúsenosť nemám, lebo moja včelnica je na svahu, ktorý je naklonený na juh. Možnože zareaguje niekto, kto takúto skúsenosť má. Nech sa darí

@martinhoracek4290 6 ай бұрын

Dobrý den, pár včelstev mám situovaný česnem přímo na sever a jediný rozdíl od jižní strany vidím jen na jaře a to v tom že jarní prolety probíhají o pár dní později, jinak ohledně třeba množství medu rozdíly nevidím. Včely v přírodě si také nevybírají dutinu podle světové strany 😅 takže bych se toho nebál.

@stefanhrnko7539 6 ай бұрын

dobrý, môžem sa opýtať v ktorej oblasti včelárite ? Pekné Vianoce a Nový rok.

@zdenomucha 6 ай бұрын

Zdravím, včelárim v okolí Orlova, nejakých 490 mnm.

@martinslobodnik8063 6 ай бұрын

Zdravim, ak to vcely vydrzia v takejto sile, aspon sa nebudu rojit... A na dostatocny jarny rozvoj ich je stale dost. Na jar som mal jedno vcelstvo na 4 ulickach a teraz zimuje na 9tich.

@zdenomucha 6 ай бұрын

Zdravím, aj ja dúfam, že to dajú, že už sú na minime a že už viac slabnúť nebudú. Priateľ má skúsenosť s prezimovaním pri izolovanej matke na dvoch rámikoch. Uvidíme...

@janmajor5252 7 ай бұрын

Ten spád klieštikov je po aplikácii Ekopolu na druhý deň? Akosi to nechápem. Ekopol je doštička napustená esencialnymi olejmi. Ktorý z nich zabíja kliestika okamžite?

@zdenomucha 7 ай бұрын

Ekopol klieštika nezabíja. Podľa toho čo som si o Ekopole vyskladal ja, tak vlastne tá zmes esenciálnych olejov znepríjemňuje prostredie úľa kieštikovi natoľko, že sa z neho snaží uniknúť, púšťa sa včiel a padá na dno, resp. na podložku. Moja skúsenosť s ním je taká, že po 24 hodinách je spad v stovkách, po ďalších je to cca 10% predchádzajúceho (teda keď bol prvý deň 300, tak nasledujúci je ich +-30) a ďalších dňoch už je ich +-do 10. V predchádzajúcich rokoch bol bežný jav, že klieštiky žili a po zosýpaní sa hemžili. Tento rok bolo v čase podania Ekopolu dosť chladno, tak živého som v podstate nevidel. Ale v minulosti keď som dával Avartín, tak spadnuté klieštiky sa tiež ešte hemžili.

@zdenomucha 7 ай бұрын

...zabudol som napísať, že v čase keď dávam Ekopol, tak mám v úľoch bezplodový stav.

@janmajor5252 7 ай бұрын

Ďakujem za vysvetlenie. Počul som aj iné, ale hlavné je, že je Ekopol účinný.

@RastoPavla 8 ай бұрын

Hlavne treba dbat na to aby mali vcely pristup k matkam cez ocka v klietke (dostatocna medzera medzi klietkou a plastom susedneho ramika).

@janmiklanek7403 8 ай бұрын

Pri menších rodinách treba letáčový otvor 4x0,7cm. A niekedy aj len 3cm. Všetko kvôli rabovkám. Niekedy treba zakryť aj trsom trávy. To veľmi pomáha. Kto letáč v lete nezužuje príde aj o veľké rodiny. V lete je totiž zúfalstvo. Včely hromadne hladujú. Skoro nič nemeduje. A ovocia s mäkkými a sladkými plodmi je stále menej. To kedysi nebývalo. Boli letné sladké hrušky aj slivky na ktorých sa včely vyslovené pásly aj 2-3 mesiace. Obvykle sa z toho ešte vytáčalo alebo len málo na zimu doplnilo. Letné a jesenné znášky zmizli aj vďaka letným a jesenným postrekom proti burine. Ale rýchlo mizne i sladké jesenné a letné ovocie. A to aj jarnými mrazmi. Svet sa mení a včely bez pomoci by vyhynuli aj hladom. Kedysi včelári zakmovali včely aj rozdrveným ovocím pred úľmi a k tomu pestovali aj stromy aby bolo čím.

@janmiklanek7403 8 ай бұрын

Hranica prežitia v zime je jeden pol litrový hrnček včiel. (To mám skúsené). A na jar po prelete 2x do týždňa pridávať pri prehliadke 1-2 polievkové lyžice včiel zo silných rodín a 2 lyžice medu k tomu vtlačiť do plástu vedľa plodu. A potom je radosť to pozorovať, ako sa stanú silnými ako sú aj iné rodiny. Tak to mám skúsené. A to, čo pri tom prežijete spolu s nimi aj ich vďačnosť sa dá ťažko popísať. Dávajú Vám pocítiť vďačnosť. A to na nich vidíte. A na to nezabudnete ani po rokoch. Vždy Vás to poteší a dodá Vám silu prekonať neprekonateľné. Keď už to všetci vzdali, tak k Vám príde spomienka a sila prekonať neprekonateľné. A zvíťazíte s radosťou. Aj včely chápu, cítia, myslia a prežívajú radosť i bolesť. A chcú žiť s človekom v spolupráci a radosti. A to, čo som povedal je krutá overená veda. Ale je krásna. Ak sa k nim budete prihovárať, uvidíte ako sa mení ich správanie. Aj ony chcú pobudnúť na Vašich rukách a cítiť Vaše teplo, soľ a vôňu, lebo im to robí dobre. Venujte im vtedy čas. Pozerajte sa sa na to. Ste predsa na spoločnej návšteve. Potrebujete to obidvaja. Ony i Vy. A potrebujú počuť aj Váš hlas. Z toho prežívajú istotu Vašej ochrany a pomoci. Lebo je to tak. Opustené včely po smrti včelára do 2-3 rokov vyhynú. Aj taká je genetika. Včely a človek sú vytvorení pre seba. Pre obojstrannú radosť a blaho. Potrebujú sa. A my od nich prijímame okrem všeli- jakých úžitkov i radostí, pokoj a vyšší zmysel života. A to je nádherné. Kto včelári, vstúpil do krajiny bohatstva. Kráľovňa do zamrežovanej klietky ako sa dávajú zločincom nepatrí. Všímajte si jej majestát, oblečenie, atď. pri jej práci. Ja ju pozdravím:"Vitaj kráľovňa" Ako sa máš? Ďakujem Ti za prácu. Som rád,že ťa vidím. Potešila si ma". Možno, že zatváraním kráľovien ako stratou ich slobody v zime ich asi 10% zomrie.

@zdenomucha 8 ай бұрын

Krásne napísaný text. Pod mnohé slová by som sa kľudne podpísal. S tým záverom však stotožnený nie som. Ľudia svojou činnosťou ovplyvnili svet natoľko, že sa takmer denne stretávame s negatívnymi dôsledkami tohto vplyvu. A ani včelárstvo a včely v tom nie sú výnimkou. Skôr naopak. Mnohí izolovanie matiek považujú za škodenie včelám. Podľa mňa však terajšie podmienky bez tejto metódy spôsobujú nepomerne viac škôd. Povedzme, že naozaj 10% matiek uhynie v izolátore. No 90% prežije. A v jari v týchto úľoch nastane "výbuch" života. Kladiem si otázku, aký výbuch života nastane v úľoch u včelára, ktorý síce matkám ponechal slobodu, no teraz mu z trinástich úľov žije už len jeden? Túto metódu ja osobne považujem za dar. Dosiahnuť bezplodový stav sa dá aj inými cestami. Mne však prídu, že sú náročnejšie a asi som lenivý. Niektoré, ako napríklad odstránenie posledného plodu mi príde viac nehumánne, ako izolácia.

@janmiklanek7403 8 ай бұрын

Toto sa stalo i mne. Silná rodina sa v máji vyrojila a nová matka sa z párenia nevrátila. A ani náhradná. V lete zostali bez plodu. Doplnil som matečníkový plást z inej rodiny. Nepodarilo sa. Novú matku si vyrobili z ďaľšieho pridaného plodového plásta. Samozrejme zoslabli, lebo sa neplodovalo skoro 2 mesiace. Plodovať sa začalo ale s už malým počtom včiel. Genetický základ je dobrý ale s nehodou. Prikrmovaním a plástom z liahnucim plodom sa sila obnovuje. Plodujú i dnes a majú horúce plodisko. Podľa mňa je to ich dobrou genetikou. Nech plodujú, zásob je už dosť. Dostávajú sa do pôvodnej sily. Toto je toho dôkazom. Ak bude mierne počasie až do Vianoc doženú silné rodiny. Preto by som matku v žiadnom prípade neizoloval. Dodal by som nadbytočné plné plásty z iných rodín z oboch strán. A všetko by som zvýšene zateplil. Napríklad Styrodurovú tabulu hr. 2 cm ešte ku komorovačke a tak isto ku stene úľa. Na strop 6 cm izolácie. Mali mimoriadnu situáciu a mimoriadnym spôsobom to napravujú. Dovoľte tým vašim stať sa silnými. Len treba ešte preliečovať. Moje najvýkonnejšie rodiny plodujú celú zimu. A preto na jar stíhajú mnoho medu. Tie čo neplodovali v zime ich dobehnú na konci znášky. Ale s polovicou medu. A tak je to už 30 rokov. Izolátor im zastaví obnovu rodiny a urobí v plodisku mrazničku. Potom budete mať pomalý zimný a jarný rast. A budete si na včely neprávom sťažovať. Ak plodujú, nech plodujú, oni vedia prečo. Ja izolátor nedám aj keby ste mi za to veľmi veľa platili. A inak. Celý svet prechádza zákonmi a cenami na 10 násobne teplejšie budovy. A niektorí včelari obhajujú nezateplené studené úle s dnovými sitami a otvorenými očkami. T.j. v zime včely v prievane. To by nezaujatý človek nazval týranie zvierat. Zo studeného plodiska sú malé včely. A ešte je ich málo. To vie predsa každý. Teplé primerané plodisko a zásoby a oni sa dobre rozhodnú.

@zdenomucha 8 ай бұрын

Každý máme svoje skúsenosti. V mojich podmienkach naopak nejaký med navyše donesú vďaka izolovaniu matiek. Avšak v tomto úli teraz išla matka do izolátora primárne preto, aby som mohol preliečiť bez plodu a vzhľadom k tomu, že je to včelstvo na izolátor dosť slabé, tak ju po nejakom čase pravdepodobne vypustím. Samozrejme, že dostanú zásobne plásty z iných rodín, aj keď predtým ešte skúsim prikŕmiť invertom. U priateľa som zažil, že včely, ktoré mu vleteli do prázdneho úľa a našiel ich až v novembri, stiahli ešte do mrazov 7 l cukorného roztoku a v pohode prečkali zimu. Píšete o zimnom raste včelstiev. V čase keď som izoláciu nepoužíval som žiadny takýto rast nepozoroval. Každé včelstvo cez zimu zoslablo. Sitá boli v jari prikryté mŕtvolkami včiel. Od kedy matky izolujem, tak pozorujem, že to zoslabnutie včelstiev v zime je menšie a mŕtvoliek na sitách je očividne menej. Za spúšťač jarného rozvoja považujem dobré jarné počasie a teda aj dostatok peľu v prírode. Síce som to exaktne nemeral, ale z vlastných skúsenosti s izoláciou, sa zhodujem s napríklad Poľskými výskumníkmi, že matky, po vypustení z izolátorov majú za rovnaké časové obdobie až o 40% viac plodu, ako matky neizolované.

Ең жақсы KZfaq

Пікірлер