Preto len 4 evanjeliá, pretože sú to najskoršie a najspoľahlivejšie zdroje o Ježišovi, ktoré máme. Apokryfné "evanjeliá" nedosahujú túto kvalitu a autenticitu.

@@rozumnaviera9245 urcil kto, ze je to pravda ??? :D Pontifus Constatine ??? :D :D :D

@@jurajnikolov4219 Evanjeliá boli napr. napísané v prvom storočí, majú apoštolský pôvod, boli v ranej Cirkvi používané v liturgii, a zaradené do kánona Písma. Tieto kritériá apokryfné texty nespĺňajú. Už len to, že sú neskoršieho dáta, nemajú teda apoštolský pôvod. Cirkev vedela, prečo prijala texty, ktoré prijala. Prijala autentické texty, nie falzifikáty. Konštantín s tým nemá nič spoločné.

@@rozumnaviera9245este raz, kto to urcil ??? Co je to ranna cirkev :D ??? Prve texty boli teoreticky napisane 70r po Kristovej smrti presne to nevie nikto to su len odhady, ako to nie je ze 7minut to je, ze 70rokov po jeho smrti. Ako rad sa opieras o fakty ale tu si dost mimo.... paradoxne neboli to prave gnostici ktory zakladali ako prvy klastory a nebola to z pociatku vojna nabozenskych siekt ktora nakoniec viedla k prenasledovaniu a vyhladzovaju prvych krestanskych komunit - hold tych gnostickych... Uplne v style JK "miluj blizneho svojho..." to vis : )

​@@jurajnikolov4219 Raná Cirkev je Cirkev v jej počiatkoch, resp. ide o obdobie Cirkvi od jej počiatku. Ak ide o evanjeliá, nemusíme sa pohybovať v rovine 70 rokov od udalostí. To by boli napísané v r. 100. Pričom sú predkladané aj pohľady, že boli napísané už pred r. 70. Tak či tak, ak sme v prvom storočí, stále tá časová medzera je v porovnaní s inými starovekými textami malá. Cirkev založená Kristom rozpoznala, ktoré spisy sú autentické, a ktoré nie. Preto je dôležitá tá apoštolská tradícia. Apoštoli boli svedkami, dostali autoritu, a toto sa odovzdávalo ďalej (biskupi). Preto, ich spisy, a zároveň rozhodnutie ich nástupcov je spoľahlivé, overené a v súlade s kresťanskou vierou, ktorá siaha do apoštolských čias. O akých gnostikoch hovoríte, o akej gnostickej skupine? Druhá vec je, že gnosticizmus je heréza, nie je súčasťou ortodoxnej kresťanskej viery. Takže hovoriť o kresťanských gnostikoch nie je celkom presné. Apokryfné texty nijakým spôsobom neznižujú dôveryhodnosť ani spoľahlivosť štyroch kánonických evanjelií.

Môžete byť konkrétnejší, ako ste na to prišli, resp. na základe čoho tak usudzujete? PS: Preklad Biblie nie je pointa videa.

pre jednoduchosť len toto: bolo povedané, že je dôležité či išlo o očitých svedkov alebo či mali pisatelia kontakt s očitým svedkom. ...ze na tom záleží ako na jednom z kritérií. Tak predovšetkým ak niekto nemohol sám osobne zmyslami vnímať to o čom svedčí, potom to nie je svedok. Svedectvo z druhej ruky sa obvykle ako dôkaz odmieta... Takže Marek a Lukáš, pokiaľ viem neboli osobne účastní na tom čo písali, preto by podľa tých kritérií mali byť o niečo menej dôveryhodnejší ako pisatelia Mt a Jn... čo zakladá "nižšiu dôveryhodnosť ich evanjelii, teda Mk a Luk. To treba odmietnuť, samozrejme, a teda aj to kritérium. Preto som napísal to v mojom komente. Myslel som že to je jasné... Marek bol vraj Petrov tlmočník a lekár... nebol osobne svedkom, a tak, ak by záležalo na autorstve pisateľa malo by sa volať Petrove evanjelium... ale sa tak nevolá... Podobne Lukáš, nebol apoštol, aj preto, že nebol žid, ... a teda nebol svedok. Pokiaľ teda máme zastávať názor, že Mk a Luk sú rovnako dôveryhodné ako Mt a Ján, potom musíme priznať autorstvo všetkých evanjelii autorovi ktorým bol Duch Svätý. To že si k tomu použil osoby ktoré použil, na autorstve a rovnakej dôveryhodnosti nič nemení. Pokiaľ teda vychádzame z autorstva DS, sú všetky tie detektívne metódy a kritériá rovnako ako historicko kritická metóda irelevantné. Je známe medzi čitateľmi Písma, že Matúšové ev bolo primárne určené židom, a Lukášove Cirkvi, Ze Mat evanjelium je písané z pohľadu na JK ako kráľa, Mk, z pohľadu na JK ako sluhu, Lukáč písal o JK z dôrazom na to že JK bol človek, Ján z pohľadu na to že JK je Boží syn teda Boh. Pokiaľ je tomu tak, čo sa á zistiť prečítaním, je bezpredmetné, kto to písal a kedy, ani aký mal "back grund" či historicko kultúrno nevjem aké podmienky či okolnosti. Každé evanjelium je úplne dôveryhodné a správne z pohľadu toho čo chce tvrdiť. Dúfam že to stačí.

@@janyakov7655 Vďaka za objasnenie. Nejde len o to, či sú to očití svedkovia, ale aj o to, či boli v danom čase, na danom mieste, a či mali prístup k spoľahlivým zdrojom. Človek nemusí byť očitý svedok, aby písal spoľahlivú biografiu či históriu. Aj pre Mareka, aj pre Lukáša platí, že mali priamy kontakt s očitými svedkami a písali dostatočne skoro od udalostí. Okrem toho, ako som spomenul, Lukáš sa preukázal ako spoľahlivý historik. Takže, asi sa zhodneme, že všetky štyri kánonické evanjeliá sú spoľahlivé. A toto zostáva v platnosti, aj pri akceptácii daného kritéria. Súhlasím tiež s tým, že prvotným autorom je Duch Svätý, a ak pri niektorej knihe nevieme naisto určiť autora (ako napr. pri liste Hebrejom), to neznamená, že kniha nie je Bohom inšpirovaná. Ale tu sme už na pôde teológie, nie histórie. A keďže som tu hovoril o historickej spoľahlivosti evanjelií, tak je na mieste zvážiť kritériá, ktoré túto vec pomôžu zodpovedať. Historik nezačína s predpokladom či vierou, že Biblia je Bohom inšpirovaná.

ale čítať text biblie ako historický dokument je nesprávne, aj ked je tam správne zapísaná história. Sú tam drobné chyby ktoré sa stali prepisom čo v celku biblie nevadí, lebo celkove posúdené sa tá vec dá vysvetliť správne, napr. dva rôzne Ježišove rodokmene, cez Máriu aj Jozefa, ... a aj iné, kde sa dialo klananie mágov a kedy a ... mnoho iného. dá sa ale na to prísť z iných častí. Historicko kritická metóda sa na štúdium biblie nehodí. Biblia sa neskúma, študuje sa.

svedok je vždy len očitý, alebo ušatý, ... inak to nie je svedok.